LONDON GOLD 17.09.2015 PM 1117.50 USD -0.65 USD   * * *   LONDON SILVER 01.01.1970 --- USD +0.00 USD

Odporučit známemu

captchaaa

Napísali o zlate

10.10.2011
Bullion Management Services

Zlato nie je bublina: Je na ceste k hodnote 10000 dolárov za uncu

 Nedávna korekcia ceny zlata znova podnietila finančných komentátorov k prehláseniam o zlatej bubline – tak ako to robia odkedy zlato prekonalo hranicu 400 dolárov za uncu. Bublina väčšinou skončí zo dňa na deň, kedy špekulatívne dosiahne svoje najvyššie maximá, nie korekciou akú môžeme momentálne vidieť alebo akú sme videli aj v auguste 2011 kedy po 200 dolárovom prepade nasledoval opätovný začiatok rastu. S rastom hodnoty zlata rastú aj pochybnosti, čo je spôsobené vlastnosťou extrémneho „býčieho trhu“, ktorý praskne až po dlhotrvajúcich obdobiach hojnosti. Sme ešte ďaleko od dní aké boli v Toronte v roku 1980, kedy ľudia stáli v dlhých radoch aby si mohli kúpiť zlato.

 Jednoduché vyvrátenie - predsa len, ak hovorím o zlate, tak ich nikdy nie je dosť. Zlato bude aj naďalej základom najagresívnejších teórií, pretože je bezprostrednou výzvou pre všetky svetové fiat peniaze. Varovania pred bublinou a veľa iných dôvodov prečo nevlastniť zlato vzhľadom na to, že zlato smeruje k hodnotám vyšším ako je 10000 dolárov za uncu. Nezávislá štúdia o príčinách rastu zlata hovorí o tom, že práve zlato je najlepší spôsob ako prečkať a nestratiť svoj kapitál v turbulentných časoch, ktoré sú pred nami.
 Toto je hlavnou témou knihy „10000 dolárové zlato“ – a sú to dôvody, prečo sa k tejto hodnote dostane skôr ako si myslíte. V tomto článku sa bližšie pozrieme na tri hlavné dôvody, prečo práve zlato nie je bublina a prečo v ďalších rokoch aj naďalej porastie.
 Na zlato sa môžeme pozerať  z dvoch strán. Prvý je západný spôsob, ktorý pristupuje k zlatu ako k menovému tréningu. Tento prístup vidí zlato ako aktívum, pomocou ktorého zbohatnete a s ktorým môžete obchodovať, tak ako s akýkoľvek iným aktívom alebo komoditou a získať tak na menových zárobkoch. Druhým je prístup svetových nákupcov zlata k tomuto aktívu. Čína, India a Stredný východ vidí zlato ako aktívum, ktoré uchová bohatstvo a slúži ako peniaze. Práve tento druhý prístup bude zodpovedný za cenu zlata a jej päťciferný rozsah. Veľa ľudí malo priamu skúsenosť s dôsledkami menovej krízy. Najagresívnejší nákupca - Čína, zažila až 4000% infláciu za mesiac v rokoch 1947 a 1949.
  Zlato bolo platidlom viac ako 3000 rokov a dnes tomu nie je inak. So zlatom obchodujú všetky banky a obchodníci na menových trhoch a tiež je držané centrálnymi bankami. Od roku 2009 sa centrálne banky stali čistými nákupcami zlata. Shane McGuire (manažér penzijného fondu) to vystihol vo svojej knihe "Ťažké peniaze" - „Zlato môžeme považovať za investíciu na vyššej úrovni, vzhľadom na to, že zlato a striebro sú najnovšou triedou aktív, nie najstaršou, veď pred 40 rokmi boli platidlom“. Veľa čitateľov si spomenie na časy, kedy strieborné doláre boli menené v obchodoch za nominálne hodnoty.
Aby sme nehovorili iba o menách, tak nabádame ľudí, k tomu aby radšej rozmýšľali v unciach zlata ako v dolároch (pozn. preklad.: keďže cena zlata je určovaná v USD) – úloha, ktorá sa zdá byť ľahšia ak zlato vlastníte. Nabádame ich teda k otázkam: "Aké je riziko v unciach pri tejto investícii?" a "Koľko uncí môžem očakávať pri zisku?"
 Táto perspektíva nám dáva iný pohľad na správanie sa zlata. V podstate hovorí o tom, že  zlato nerastie na hodnote – to papierové meny strácajú svoju hodnotu voči zlatu. To znamená, že zlato ako platidlo môže rásť iba ak meny padajú. Na základe toho sa môžeme pozrieť na tri črty zlata, ktoré svedčia o tom, že zlato nie je bublina – práve naopak, ukazujú, že sa drasticky zmenila monetárna politika. To v podstate môže znamenať, že zlato prekročí hranicu 10000 dolárov za uncu.
 
Tri črty sú:
  • Strata kúpnej sily svetových mien
  • Inflačný efekt vytvárania peňazí
  • Nemenné trendy budú pokračovať, čím zvýšia cenu zlatu
 
 

1. Strata kúpnej sily

Kôš tovarov, ktorý stál 100 dolárov v roku 1800 by v roku 1900 stál 102 dolárov. Počas tohto obdobia bol dolár naviazaný na zlato. Dnes by rovnaký kôš stál viac ako 4000 dolárov. Toto je tá pravá strata kúpnej sily. V minulých dekádach Kanadský dolár, Euro či Japonský yen stratili cca 70 percent svojej kúpnej sily (viď graf). Americký dolár a Britská libra stratili až 80 percent. 

  

 

 

 

 

 Ďalší graf berie do úvahy dlhšie časové obdobie. Znázorňuje ako sa rovnaké meny, vrátane Švajčiarskeho franku, pohybovali oproti zlatu odkedy prezident Nixon zatvoril (zrušil) zlatý štandard v roku 1971.

  

 

 

 

 

  

 

Čo zapríčinilo túto stratu kúpnej sily...a bude to pokračovať? Meny strácajú svoju kúpnu silu oproti zlatu z jediného dôvodu: zásoba mien rastie rýchlejšie ako zásoba zlata. Zlatá tehlička je jediná forma peňazí, ktorú nemôže vláda umelo znásobiť. Od roku 1980 sa zásoba zlatých tehličiek ročne zvýšila v priemere o 3%. V ďalšom grafe môžeme vidieť porovnanie rapídnej úrovne vytvárania meny (MZM) so zásobou zlata. MZM je jeden z najdôveryhodnejších indikátorov menovej zásoby.

 

 

 

Ďalším spôsobom ako porozumieť strate kúpnej sily je pomocou prerátavania na množstvo uncí, ktoré by sme použili na kúpu domu, auta alebo Dow Jonesu v rôznych obdobiach. V roku 1971, bežné auto stálo 66 uncí zlata, priemerný kanadský dom stál 703 uncí zlata a Dow Jones index mal hodnotu 25 uncí zlata. Dnes by sme si za 66 uncí zlata kúpili 4 autá, za 703 uncí zlata by sme kúpili dva domy a iba 6,5 uncí zlata by nám stačilo na kúpu Dow Jones indexu.

 

 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

2. Inflačný  efekt vytvárania peňazí

V roku 1983 výkladový slovník definoval infláciu takto:

"Inflácia znamená  zvýšenie množstva peňazí, čo zapríčiní pokles ich hodnoty a zvýšenie cien tovarov a služieb."

Od čias prezidenta Billa Clintona sa vládny index spotrebiteľských cien (CPI) zmenil z fixného meradla štandardu života na flexibilné meradlo štandardu života. Cez rôzne machinácie ako napríklad pôžitkárska regresia a substitúcia (ak je stejk drahý, nahraďte ho hamburgerom) podhodnocujú skutočnú infláciu.  Menové znehodnotenie (pojem odvodený od praktík starých Rimanov, kedy do zlatých a strieborných minci primiešavali iné kovy) viedlo priamo k inflácii. V poslednom tucte hyperinflácií, ktoré sa v histórii objavili, všetky boli priamym výsledkom snahy vlády kompenzovať pomalý rast pomocou vytvárania peňazí. Tieto praktiky môžeme vidieť aj dnes. Ďalší graf znázorňuje americký vládny dlh, ktorý už rastie exponenciálne.

 

  

Našťastie jeden ekonóm, John Williams zo spoločnosti ShadowStats sledoval pôvodný kôš tovaru, ktorý vláda používala na meranie inflácie pred tridsiatimi rokmi. Jeho údaje nám ukazujú, že inflácia vyskočila oveľa vyššie ako bola verejnosť informovaná. Jeho index spotrebiteľských cien je na úrovni 12 percent, čo je o 8 percent vyššia hodnota ako hlásali "oficiálne" inflačne správy.

 

 

 

 

 

 

Musíme ale priznať, že ak by sme použili meranie pána Williamsa, potom by sa hodnota zlata a striebra vyšplhala do neuveriteľných výšin.

  

 

 

 
 
 
 

  

 
 
 
 
 
 
 
3. Nemenné trendy budú pokračovať, čím zvýšia cenu zlata
Je veľa trendov, ktoré  majú priamy dopad na cenu zlata. Najviditeľnejšími sú nákupy centrálnych bánk Číny a Indie a vzďaľovanie sa od Amerického dolára, dosiahnutie vrcholu ropnej produkcie a podhodnocovanie investícii do zlata penzijnými fondami.
Dve desaťročia boli centrálne banky čistými predajcami, teda až do roku 2009, kedy sa oficiálne stali čistými nákupcami. Môžeme očakávať, že v tomto trende sa bude pokračovať ešte ďalšie dve dekády. Počas zlatého "býčieho" trhu v neskorších sedemdesiatych rokoch nemohla napr. čínska verejnosť (pozn. preklad.: rozumej bežní obyvatelia) vlastniť zlato. Dnes ich vláda podporuje vlastníctvo zlata a spravila niekoľko významných inovácii, aby sa tento cieľ napĺňal aj naďalej. Čínska vláda ide príkladom- Čínska centrálna banka verejne priznáva cieľ zvýšiť svoje zlaté rezervy z 1100 ton na 6000 ton. Neoficiálne povedali, že by rezervy mohli dosiahnuť aj hodnotu 10000 ton.
Málokto pochybuje o tom, že myšlienka opustiť dolár je v plnom prúde, vláda má pocit, že USA nemá inú možnosť ako pokračovať v znehodnocovaní  svojej meny a tým naplniť existujúce očakávania. Vrchol zlata, tak ako aj vrchol ropy, sa objaví v momente, kedy zlaté  ťažobné spoločnosti nezvýšia produkciu alebo neobjavia nové náleziská aj napriek zvyšujúcej sa cene základnej komodity. Produkcia zlata klesla od roku 2005 a je len o čosi vyššia ako v roku 2010. Potvrdzuje to aj správa banky Standard Chartered:
"V našej štúdii 375 zlatých ťažobných spoločností  a ich projektov, sme si všimli, že po desiatich rokoch „býčieho“ trhu, ťažobný priemysel spravil veľmi málo preto aby priniesol nové zásoby. Náš základný scenár hovorí o tom, že produkcia zlata porastie iba o 3,6 percent v najbližších 5 rokoch."
Penzijné fondy držia menej ako 1,5 percent svojich aktív v zlatých tehličkách, preto budú musieť zvýšiť svoju pozíciu v zlate, ak aj naďalej bude zlato takto prekonávať všetky ostatné triedy aktív.
Tieto trendy sú významné, ale schopné sa zmeniť, ale nemyslíme si, že sa tak stane. Čo sa však nemôže zmeniť sú "Nemenné trendy". Tie majú nepriamy dopad na cenu zlata, spôsobujú, že rast je pomalší, čo vytvára potrebu vlády kompenzovať toto spomalenie zvýšenou tvorbou peňazí.
Tri najvýznamnejšie "nemenné" trendy:
  1. Starnúca populácia
  2. Outsourcing
  3. Vrchol ropy
Ľudstvo každým rokom starne, čo znamená, že žije dlhšie ako ktorákoľvek predchádzajúca generácia. Ich dopyt, ktorý predtým ťahal rast svetovej ekonomiky sa otočí. Zníži sa dopyt, zredukujú sa výdavky, zlikvidujú sa investície a vyčerpajú sa penzijne fondy, dôchodky a zdravotné benefity. Toto zníži HDP a vládne výnosy, zvýši nezamestnanosť a rozpočtový deficit a podnieti tak väčšiu tvorbu peňazí. Toto všetko zníži istotu, znehodnotí meny a výsledkom bude rast ceny zlata.
S príchodom globalizácie a outsourcingu, politici a nadnárodné spoločnosti vypustili „džina“ z fľaše, čoho výsledkom je zdecimovanie továrenskej výroby v západných krajinách. Toto bude viesť k systematicky vysokej nezamestnanosti, redukcii HDP, vyššiemu vládnemu deficitu a znehodnoteniu meny. A opäť to povedie k vyšším cenám zlata.
V septembri 2010 nemecká armáda upozornila nemeckú vládu, aby brala vážne hrozbu vrcholu produkcie ropy a primerane sa na to pripravila. Niekoľko štúdii z celého sveta dospelo k záveru, že sa blížime k vrcholu produkcie ropy, ktorá sa zrýchli so zákazom ropných vrtov v Golfskom zálive. Toto bude viesť k zvýšeniu cien väčšiny tovarov, zníženiu HDP, vyššiemu obchodnému a rozpočtovému deficitu. Ďalšie tlačenie peňazí bude znamenať znehodnocovanie mien. Vyššia cenová inflácia spolu so znehodnotenými menami bude viesť...opäť k vyšším cenám zlata.
Náš moderný ekonomický, na dlhu založený, peňažný systém závisí od neustáleho rastu. Znepokojuje ma podoba tohto systému na Ponziho schému, ktorá vyžaduje nových dlžníkov, ktorí prinesú peniaze, ktorými sa následne vyplatia úroky starších pôžičiek. Najväčšou hrozbou je preto pomalý rast a deflácia. S úrokovými sadzami na nulovej úrovni majú centrálne banky k dispozícii jediný nástroj na boj s pomalým rastom – vytváranie peňazí, čo ale znamená infláciu. Tieto nemenné trendy znamenajú, že aj naďalej cena zlata bude rásť.
Viem, že veľa čitateľov sa bude štítiť kupovať zlato, pretože si myslia, že "zmeškali loď"... Možno, ale toto Čínske príslovie im určite pomôže:
"Najlepší  čas zasadiť strom je pred dvadsiatimi rokmi.  Druhý najlepší čas je dnes."
 
Autor je Prezident a CEO spoločnosti Bullion Management Group Inc.   
                                 
Z originálu:   Gold is not in a Bubble: It’s on its way to $10,000 an ounce
Preklad: Robert Alfoldy


Nick Barisheff

<< predchádzajúce Späť ďalšie >>