Napísali o zlate
07.06.2011
Hospodárske noviny - finweb
Hospodárske noviny - finweb
Čínsky drak sa zahryzol do zlata
V Amerike je nákup zlata "obchodom strachu", v Číne sa skôr vníma ako "obchod potešenia".
World Gold Council vydal minulý mesiac svoju štvrťročnú správu s názvom „Trendy v dopyte po zlate“, ktorá obsahuje veľmi pozitívne informácie, týkajúce sa sily globálneho dopytu po zlate. V prvom kvartáli 2011 vzrástol dopyt po zlate o 11 percent, na 981,3 tony, čo sa rovná 43,7 miliardám dolárov pri cenách na konci daného štvrťroka.
Takýto nárast bol zapríčinený výrazným zvýšením dopytu po zlate ako investícii (v medziročnom porovnaní nárast 26%), keďže rozvíjajúce trhy sa snažia uchrániť svoje aktíva pred rastúcou infláciou. Dopyt po zlatých tehličkách narástol o 62 percent a dopyt po minciach je vyšší o 42 percent.
Mierny pullback ceny zlata počas sledovaného štvrťroka a pretrvávajúce vysoké úrovne inflácie mali za následok, že Čína teraz predstavuje najväčší trh pre zlato z pohľadu investičného dopytu. Čínski obyvatelia „zhltli“ približne 91 ton zlatých mincí a tehličiek, čo je viac ako dvojnásobok oproti minulému roku.
V skutočnosti však v Číne nejde o nový fenomén. V rokoch 2007 – 2010 narástol investičný dopyt v tejto krajine o 68%. Viaceré inštitúcie hovorili o náraste investičného dopytu zo strany Číny v tomto roku zhruba o 35%, ale podľa posedných údajov budú musieť svoje odhady upraviť – smerom nahor.
Song Qing, riaditeľ šanghajskej investičnej spoločnosti, Lion Fund Management, sa pre agentúru Bloomberg vyjadril, že zlato zohráva teraz v Číne, v krajine, ktorá má obavy pred vysokou infláciou, novú úlohu. Ďalej nás nabáda, aby sme si uvedomili veľkosť súčasného bohatstva Číny a čo sa stane, keď iba malá časť z tohto bohatstva bude putovať na trh s fyzickým zlatom. Dopyt bude podľa Song Qinga enormný.
Po prvý raz bol čínsky dopyt po zlate taký veľký, že prekonal celkový dopyt krajín rozvinutého Západu. Ak zoradíme vedľa seba dopyt pochádzajúci z USA, Francúzska, Nemecka, Talianska, Švajčiarska, Veľkej Británie a iných európskych krajín, celková suma je nižšia ako čínsky dopyt, a to aj napriek trojcifernému zvýšeniu dopytu vo Francúzsku, Nemecku a Švajčiarsku.
Míľnik vo vývoji čínskeho dopytu môžeme hľadať v 80. rokoch minulého storočia, kedy vláda začala zmierňovať obmedzenia týkajúce sa vlastníctva zlata. To viedlo ku vzniku šanghajskej burzy a aj iných spôsobov, ako mohli čínski obyvatelia uložiť časť svojho majetku do zlata.
V roku 2001 sa vláda napokon vzdala všetkých kontrol na trhu so zlatom, čo malo za následok vznik jedného z najväčších boomov na trhu so zlatom v celej jeho histórii. V rokoch 2001 – 2010 rástla čínska spotreba zlata ročným tempom 7,5%. Čínsky dopyt po šperkoch sa od 80. rokov zvýšil z úrovne 500 000 uncí na viac ako 12 miliónov uncí koncom roka 2010 aj napriek tomu, že cena zlata rástla z 200 na 1000 dolárov, až na terajších 1500 za jednu uncu.
Rast ceny zlata a spotreby sa zhoduje s dramatickým rastom čínskeho príjmu na jedného obyvateľa. Príjem “na hlavu” sa v Číne zvýšil od roku 2000 z hodnoty 3000 na približne 7000 dolárov v roku 2010. To znamená, že priemerný čínsky obyvateľ disponuje dvojnásobkom príjmu v porovnaní s obdobím pred 10 rokmi. Podľa OECD má dnes Čína populáciu s druhou najpočetnejšou strednou vrstvou ( 157 miliónov), hneď po USA.
I napriek takémuto silnému rastu spotreby na jedného obyvateľa sa viacero odborníkov vyjadruje, že ešte stále existuje obrovský potenciál ďalšieho rastu. V podmienkach spotreby zlata na jedného obyvateľa neexistuje pochybnosť, že Čína a India disponujú veľkým potenciálom a dopad na cenu zlata by mohol byť dramatický.
Celkové množstvo úspor čínskych domácností investovaných do zlata vzrástlo z $200 miliárd koncom 90. rokov na $1,2 bilióna v roku 2010. Úspory, ktoré si našli cestu k žltému kovu v prvom štvrťroku 2011 sú rovnako veľké ako za celý rok 2004 a väčšie ako v predošlých 6 rokoch.
Len prednedávnom čínska vláda a štátne banky podporili svojich obyvateľov v nákupoch zlata a dokonca spustili špeciálne programy, aby bol nákup zlata jednoduchší. Vo februári spustili Industrial and Commercial Bank of China (ICBC) a WGC program, ktorý ponúka investičné zlato vo váhach 10, 20, 50, 100 a 1000 gramov. Za menej ako 3 mesiace vygeneroval tento program objednávky v celkovom množstve 1,8 tony.
Môžeme teda vidieť, že dopyt po zlate na Západe a v Číne má úplne odlišné charakteristiky. V USA predstavuje nákup zlata “obchod strachu” – sú v ňom zahrnuté faktory, ako negatívne reálne úrokové miery, zvyšujúci sa deficit, dlh, znehodnocovanie meny a ďalšie, ktoré zvyšujú záujem o zlato. V Číne, Indii a ďalších krajinách emerging markets, je nákup zlata vnímaný skôr ako “obchod potešenia” – spojený s rastúcimi príjmami, s cieľom zachovať ich kúpyschopnosť a kultúrnymi sympatiami voči zlatu. Kombinácia týchto dvoch “protikladov” vedie cenu zlata k vyšším úrovniam.
Takýto nárast bol zapríčinený výrazným zvýšením dopytu po zlate ako investícii (v medziročnom porovnaní nárast 26%), keďže rozvíjajúce trhy sa snažia uchrániť svoje aktíva pred rastúcou infláciou. Dopyt po zlatých tehličkách narástol o 62 percent a dopyt po minciach je vyšší o 42 percent.
Mierny pullback ceny zlata počas sledovaného štvrťroka a pretrvávajúce vysoké úrovne inflácie mali za následok, že Čína teraz predstavuje najväčší trh pre zlato z pohľadu investičného dopytu. Čínski obyvatelia „zhltli“ približne 91 ton zlatých mincí a tehličiek, čo je viac ako dvojnásobok oproti minulému roku.
V skutočnosti však v Číne nejde o nový fenomén. V rokoch 2007 – 2010 narástol investičný dopyt v tejto krajine o 68%. Viaceré inštitúcie hovorili o náraste investičného dopytu zo strany Číny v tomto roku zhruba o 35%, ale podľa posedných údajov budú musieť svoje odhady upraviť – smerom nahor.
Song Qing, riaditeľ šanghajskej investičnej spoločnosti, Lion Fund Management, sa pre agentúru Bloomberg vyjadril, že zlato zohráva teraz v Číne, v krajine, ktorá má obavy pred vysokou infláciou, novú úlohu. Ďalej nás nabáda, aby sme si uvedomili veľkosť súčasného bohatstva Číny a čo sa stane, keď iba malá časť z tohto bohatstva bude putovať na trh s fyzickým zlatom. Dopyt bude podľa Song Qinga enormný.
Po prvý raz bol čínsky dopyt po zlate taký veľký, že prekonal celkový dopyt krajín rozvinutého Západu. Ak zoradíme vedľa seba dopyt pochádzajúci z USA, Francúzska, Nemecka, Talianska, Švajčiarska, Veľkej Británie a iných európskych krajín, celková suma je nižšia ako čínsky dopyt, a to aj napriek trojcifernému zvýšeniu dopytu vo Francúzsku, Nemecku a Švajčiarsku.
Míľnik vo vývoji čínskeho dopytu môžeme hľadať v 80. rokoch minulého storočia, kedy vláda začala zmierňovať obmedzenia týkajúce sa vlastníctva zlata. To viedlo ku vzniku šanghajskej burzy a aj iných spôsobov, ako mohli čínski obyvatelia uložiť časť svojho majetku do zlata.
V roku 2001 sa vláda napokon vzdala všetkých kontrol na trhu so zlatom, čo malo za následok vznik jedného z najväčších boomov na trhu so zlatom v celej jeho histórii. V rokoch 2001 – 2010 rástla čínska spotreba zlata ročným tempom 7,5%. Čínsky dopyt po šperkoch sa od 80. rokov zvýšil z úrovne 500 000 uncí na viac ako 12 miliónov uncí koncom roka 2010 aj napriek tomu, že cena zlata rástla z 200 na 1000 dolárov, až na terajších 1500 za jednu uncu.
Rast ceny zlata a spotreby sa zhoduje s dramatickým rastom čínskeho príjmu na jedného obyvateľa. Príjem “na hlavu” sa v Číne zvýšil od roku 2000 z hodnoty 3000 na približne 7000 dolárov v roku 2010. To znamená, že priemerný čínsky obyvateľ disponuje dvojnásobkom príjmu v porovnaní s obdobím pred 10 rokmi. Podľa OECD má dnes Čína populáciu s druhou najpočetnejšou strednou vrstvou ( 157 miliónov), hneď po USA.
I napriek takémuto silnému rastu spotreby na jedného obyvateľa sa viacero odborníkov vyjadruje, že ešte stále existuje obrovský potenciál ďalšieho rastu. V podmienkach spotreby zlata na jedného obyvateľa neexistuje pochybnosť, že Čína a India disponujú veľkým potenciálom a dopad na cenu zlata by mohol byť dramatický.
Celkové množstvo úspor čínskych domácností investovaných do zlata vzrástlo z $200 miliárd koncom 90. rokov na $1,2 bilióna v roku 2010. Úspory, ktoré si našli cestu k žltému kovu v prvom štvrťroku 2011 sú rovnako veľké ako za celý rok 2004 a väčšie ako v predošlých 6 rokoch.
Len prednedávnom čínska vláda a štátne banky podporili svojich obyvateľov v nákupoch zlata a dokonca spustili špeciálne programy, aby bol nákup zlata jednoduchší. Vo februári spustili Industrial and Commercial Bank of China (ICBC) a WGC program, ktorý ponúka investičné zlato vo váhach 10, 20, 50, 100 a 1000 gramov. Za menej ako 3 mesiace vygeneroval tento program objednávky v celkovom množstve 1,8 tony.
Môžeme teda vidieť, že dopyt po zlate na Západe a v Číne má úplne odlišné charakteristiky. V USA predstavuje nákup zlata “obchod strachu” – sú v ňom zahrnuté faktory, ako negatívne reálne úrokové miery, zvyšujúci sa deficit, dlh, znehodnocovanie meny a ďalšie, ktoré zvyšujú záujem o zlato. V Číne, Indii a ďalších krajinách emerging markets, je nákup zlata vnímaný skôr ako “obchod potešenia” – spojený s rastúcimi príjmami, s cieľom zachovať ich kúpyschopnosť a kultúrnymi sympatiami voči zlatu. Kombinácia týchto dvoch “protikladov” vedie cenu zlata k vyšším úrovniam.
Peter Margetiny, TRIM Broker
| << predchádzajúce | Späť | ďalšie >> |
Vytlačiť
Odporučiť známemu